Bolo to vidieť aj na ružomberských študentoch. Smiali sa a mnohí určite nevedeli, za čo štrajkovali. A ak vedeli, tak mnohí len povrchne. Tento fakt bol preukázaný aj pri mnohých protivládnych štrajkoch v minulosti, kedy sa mnohí štrajkujúci na kameru vyjadrili, že nevedia, za čo konkrétne štrajkujú. Ružomberskí stredoškoláci sa smiali, čo zrejme nebolo v štrajkovom pláne. Alebo možno bolo. Ale o čom je to potom celé to štrajkovanie? Slováci nevedia štrajkovať. Možno sa naša schopnosť štrajkovať, bude zvyšovať priamoúmerne so zvyšovaním záujmu o veci verejné. Záujmu, ktorý však nesmie byť len povrchným odfajknutím si políčka „intelektuálnosť“ v našom osobnom denníku. Neupieram právo na štrajk, ale nesmie to byť folklór. Štrajkujúci musí vedieť za čo štrajkuje, inak je len folklórnym hráčom rôznych „mocností“.MICHAL ALBERT, študent žurnalistiky, Banská Bystrica
Asi nevieme štrajkovať
Vidieť v predminulú stredu štrajkujúcich študentov v centre Ružomberka, bol pre mňa osobne zážitok. Študenti, ktorí sa takto mali možnosť uliať zo školy, mali zo štrajku očividný zážitok. Stále si myslím, že my Slováci nevieme štrajkovať. Možno aj preto, že veľké množstvo štrajkov na Slovensku, bolo vždy produktom populistického pokusu o zvýšenie preferencií rôzneho druhu.